Inflácia sa v posledných mesiacoch stala jednou z najdiskutovanejších tém. Hovoria o nej politici, ekonomickí experti, finančníci radia, ako sa s ňou popasovať. Dôvod je zrejmý – Slovensko už desaťročia nezažilo taký prudký nárast cien ako v súčasnosti.

Rast cenovej hladiny o pätinu je síce enormný, ale zďaleka to nie je tá najhoršia skúsenosť, akú krajiny s infláciou zatiaľ v histórii mali. Sú medzi nimi i také, ktoré vás určite prekvapia.

#5: Grécko

Krajina, ktorá dala svetu filozofov, demokraciu a pravdepodobne aj jednu z prvých menových jednotiek – drachmu. Grécko je zároveň krajinou, ktorá zažila piatu najvyššiu hyperinfláciu v histórii. Len počas jediného mesiaca (október 1944) stúpli ceny o 13 800 %.

Zrod takéhoto skoku sa začal už o štyri roky skôr, počas fašistickej okupácie. Nová vláda pridala medzi rozpočtové výdavky posilnenie približne 400-tisícovej armády. Finančná podpora armády predstavovala približne tretinu všetkých výdavkov štátu. Účty za ňu boli platené novovytlačenými bankovkami. Vláda navyše platila svoje záväzky aj v tzv. sovereigns, britských zlatých minciach. Ich úbytok zvyšoval pochybnosti a neistotu ľudí. Ešte v roku 1940 bolo jednu mincu možné kúpiť za 1 100 drachiem, v roku 1944 už stála 19,9 bilióna drachiem. Zmena prišla s nástupom exilovej vlády v októbri 1944, pre ktorú bolo potlačenie inflácie hlavnou ekonomickou prioritou.

#4: Nemecko

Tradičným príkladom hyperfinflácie je Weimarská republika. V októbri 1923 rast cien nabral také tempo, že veľkoobchodné ceny počas jediného mesiaca vyskočili o 29 500 %. Bochník chleba, ktorý v roku 1922 stál 163 mariek, sa v septembri o rok neskôr predával za 1,5 miliardy mariek. V novembri Nemci už zaň platili 200 miliárd mariek.

Situácia v ekonomike sa vyhrotila natoľko, že ľudia dostávali svoju mzdu v hodinových intervaloch. S peniazmi utekali čo najrýchlejšie do obchodov, aby stihli nakúpiť potraviny skôr, ako ich cena vyletí ešte vyššie. V priemere sa ceny v obchodoch zdvojnásobovali za menej ako štyri dni. Reštaurácie prestali vo svojich menu zverejňovať ceny. Nemalo to zmysel – kým ich hostia dojedli, ceny boli opäť vyššie.

#3: Juhoslávia

V januári 1994 vyleteli ceny v Juhoslovanskej republike o 313 000 000 %. Na kúpu jedného bochníka chleba by ste vtedy potrebovali 500 miliónov dinárov. Nárast cien bol taký rýchly, že za cenu krabičky cigariet ráno bolo v ten istý večer možné kúpiť len jedinú cigaretu. Astronomické ceny boli dôvodom, pre ktoré sa vláda rozhodla administratívne škrtať nuly z cenoviek. Bez úspechu. Prvého januára 1994 bolo zo všetkých cien vyškrtnutých deväť núl. Na konci toho istého mesiaca už musela opäť tlačiť 10-miliónové bankovky.

Pod enormný nárast inflácie sa podpísali obchodné sankcie spôsobené vojnovým konfliktom po rozpade Juhoslávie. Krajina bola závislá od importu, výsledkom sankcií bol nedostatok prakticky všetkého. Aby toho nebolo málo, Juhoslávia fungovala s viacerými centrálnymi bankami. Niektoré z nich tlačili peniaze na vlastnú päsť, mimo akéhokoľvek dohľadu.

#2: Zimbabwe

Africká krajina zažila enormný nárast inflácie ako prvá v 21. storočí. V novembri 2008 vyleteli ceny v Zimbabwe o 79 600 000 000 % (takmer 80 miliárd percent). Vrecko cukru malo na trhu cenu 90 miliárd zimbabwianskych dolárov. Na ilustráciu: mzda nekvalifikovaného robotníka v tom istom čase dosahovala asi 200 miliárd. V tom čase to zodpovedalo v prepočte 10 dolárom za mesiac. Vyplácané dôchodky boli v dôsledku takéhoto rastu cien nižšie ako 1 americký dolár.

Vysvetlenie týchto čísel nie je priamočiare a je kombináciou politických a ekonomických zmien, ktoré v krajine prišli po rokoch občianskej vojny s novým lídrom Robertom Mugabem. Ten bol pri nástupe k moci v roku 1980 považovaný za osloboditeľa, no po pár rokoch o ňom nik nehovoril inak ako o tyranovi. Zimbabwe bolo pred jeho vládou jednou z najprosperujúcejších afrických krajín. Výsledkom jeho politiky bolo, že domáci dolár stratil akúkoľvek hodnotu a ľudia ho prestali používať. Kto musel platiť, používal cudziu menu.

#1: Maďarsko

Málo známym rekordérom v hyperinflačných štatistikách je povojnové Maďarsko. V júli 1946 tam miera inflácie dosiahla neuveriteľných 41 900 000 000 000 000 %. (Kto by nástojil na správnom vyslovení tohto čísla, odporúčanými konzultantmi by mohli byť astronómovia.) Historici majú zdokladované, že známy maďarský básnik György Faludy zinkasoval za svoje dielo od vydavateľa honorár 300 000 000 000 pengő. Za ohromne vyzerajúce číslo si však mohol dovoliť len jedno kura, fľašu olivového oleja a pár kúskov zeleniny na budapeštianskom trhovisku.

V tom čase bol rast cien taký ohromujúci, že sa zdvojnásobovali každých 15 hodín. Nikoho neprekvapí, že za nákupmi už do obchodov nechodil nikto, všetko potrebné bolo možné získať len na čiernom trhu. Ten narástol do takých rozmerov, že usvedčeným obchodníkom na nich hrozili tresty smrti.