• Geopolitika je späť a trhy opäť znervózneli.
• Ropa vyskočila a s ňou aj obavy z tvrdohlavej inflácie.
• Akcie aj dlhopisy pocítili tlak viacerých rizík naraz.
• Komodity patrili k málu segmentov, ktoré v marci rástli.
• Centrálne banky ostali opatrné a bezpečné prístavy nepresvedčili.

MESAČNÝ KOMENTÁR

Hlavnou témou mesiaca bolo vyostrenie konfliktu na Blízkom východe, ktoré cez prudký rast cien ropy znovu otvorilo otázku inflácie a oddialilo očakávania rýchlejšieho poklesu úrokových sadzieb. Trhy tak museli naraz preceňovať viacero rizík – vyššie ceny energií, tvrdšie inflačné očakávania aj nižšiu ochotu centrálnych bánk uvoľňovať menovú politiku. Výsledkom bol plošný tlak na väčšinu hlavných tried aktív a návrat výraznej volatility.

Svetové akcie v marci výrazne oslabili a z pohľadu eurového investora stratili približne -4,0 %. V USA zostala ekonomika síce relatívne odolná, no trhy začali viac riešiť, že Fed bude musieť zostať opatrný dlhšie, než sa predpokladalo. Americké akcie preto oslabili približne o -2,5 % v eurách. Zaujímavé pritom je, že americké dlhopisy sa v lokálnej mene dostali pod tlak, no z pohľadu eurového investora skončili mierne v pluse, keď im pomohol silnejší dolár.

Európa bola na marcový vývoj citlivejšia najmä pre väčšiu závislosť od dovážaných energií, ktoré zhoršili náladu na akciách aj dlhopisoch a zároveň zvýšili opatrnosť voči ďalšiemu hospodárskemu vývoju. Európske akcie patrili medzi slabšie regióny a ich pokles bol na úrovni -8,2 %. Pod tlakom boli aj dlhopisy, ktoré klesli o -2,5 %.

Japonsko a širšia Ázia patrili medzi najväčších porazených mesiaca. Japonské akcie zažili výraznú korekciu a ich pokles presiahol -10 %, keď sa do cien premietla kombinácia drahšej 

energie, rastúcich globálnych výnosov a ústupu investorov od rizikovejších pozícií. Slabšia bola aj Ázia bez Japonska a rozvíjajúce sa trhy, ktoré doplatili na zhoršenie globálneho sentimentu a vyššiu citlivosť na obchod aj technologický cyklus. Aj japonské dlhopisy skončili v mínuse, čo len potvrdilo, že marec nebol mesiacom, v ktorom by investori našli veľa bezpečných miest na ukrytie.

Naopak, komodity boli jednou z mála rastových častí trhu, pričom dominantnú úlohu zohrala ropa. Zaujímavosťou mesiaca bolo, že zlato tentoraz nepotvrdilo tradičnú úlohu bezpečného prístavu a po predchádzajúcom silnom raste skôr oslabovalo.

Najdôležitejší odkaz marca je pomerne jednoduchý: keď sa na trhoch spojí geopolitické napätie s inflačnými obavami, tlak môže prísť naraz na viacero častí portfólia. O to dôležitejšie je mať investície postavené široko, zachovať pokoj, neprerušovať pravidelné investovanie a nechať pracovať čas, diverzifikáciu a správne nastavený investičný horizont.

CENY ROPY ZDVIHLI INFLÁCIU

Téma Blízkeho východu pokračovala aj v marci a vyššie ceny energetických komodít sa začali prelievať aj do inflácie. Eskalácia konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom narušila dopravu cez Hormuzský prieliv a zasiahla aj časť energetickej infraštruktúry, čo rýchlo zvýšilo nervozitu na trhu s ropou a plynom. Cena ropy sa v priebehu mesiaca dostala nad 100 dolárov a v najnapätejších dňoch sa posunula ešte vyššie.

Tento vývoj sa následne premietol aj do inflácie. V eurozóne sa predbežná marcová inflácia zrýchlila na 2,5 % z februárových 1,9 %, pričom hlavným dôvodom bola práve energetická zložka, ktorá sa z predchádzajúceho poklesu preklopila do rastu. Dôležité bolo aj to, že investori už situáciu nevnímali len ako krátkodobý výkyv na komoditnom trhu, ale ako riziko, že drahšia energia môže na čas spomaliť dezinflačný proces a nepriamo sa preniesť aj do širších cien v ekonomike.

Preto rástli aj výnosy na dlhopisoch. Keď trh začne počítať s vyššou infláciou a menšou ochotou centrálnych bánk rýchlo uvoľňovať menovú politiku, ceny dlhopisov klesajú a ich výnosy rastú. Výnos nemeckého 10-ročného dlhopisu sa v marci dostal nad 3 % a vystúpil na najvyššie úrovne za približne pätnásť rokov.

Centrálne banky zatiaľ nereagovali unáhlene, no ich tón sa sprísnil. ECB v marci sadzby nemenila, zároveň však zvýšila odhad inflácie na tento rok a otvorene pripustila, že ak by sa energetický šok ukázal ako trvácnejší alebo by sa prelial do širších cien, mohlo by prísť aj k sprísneniu menovej politiky. Podobne opatrne sa vyjadroval aj Fed, ktorý upozornil, že dlhšie trvajúce vyššie ceny energií môžu zhoršiť inflačný výhľad.

Aj keby sa konflikt v dohľadnej dobe upokojil a trh by si aspoň čiastočne vydýchol, ceny energetických komodít sa nemusia vrátiť na pôvodné úrovne okamžite, keďže časť infraštruktúry v regióne bola poškodená alebo odstavená a trh môže ešte istý čas započítavať aj zvýšené bezpečnostné a dodávateľské riziko.

Ak by sa však situácia vyostrovala, tlak na ceny energií, infláciu aj dlhopisové výnosy môže pokračovať. Pre dlhodobých investorov, ktorí vnímajú poklesy skôr ako príležitosť než dôvod na paniku, je preto najdôležitejšie nenechať sa zneistiť krátkodobou volatilitou a držať sa nastavenej investičnej stratégie, prípadne podľa individuálnej situácie využiť poklesy na postupné investovanie.